Protipožiarna ochrana stavieb
Definície
Horenie – definujeme ako chemickú reakciu, pri ktorej sa uvoľňuje teplo a vyžaruje svetlo do okolia.
Triedy požiarov:
A – tuhé látky (horia plameňom)
B – kvapalné látky (riedidlá, farby)
C – plynné látky (zemný plyn, aceton)
D – horľavé kovy (hliník, horčík)
E – Kuchynské oleje
Horenie rozdeľujeme na dokonalé, ktoré prebieha za dostatočného prívodu vzduchu a vniknuté produkty horenia nemôžu ďalej horieť. Nedokonalé horenie nastáva pri nedostatočnom prívode vzduchu v uzatvorených priestoroch a produkty horenia môžu ďalej horieť pri čom vzniká nebezpečné CO.
Samovznietenie je proces, pri ktorom dochádza v dôsledku samovoľného zrýchľovania oxidačných reakcií a horeniu horľavej látky. Teplo potrebné na zapálenie horľavej látky vzniká priamo v horľavej látke samotnej ako dôsledok chemicko-fyzikálnych alebo biologických pochodov.
Požiar je každé nežiadúce horenie, pri ktorom vznikajú škody na majetku, životnom prostredí, alebo ktorého následkom je usmrtená alebo zranená fyzická osôb alebo uhynuté zviera. Požiar je tiež nežiadúce horenie pri ktorom sú ohrozené životy alebo zdravie fyzických osôb, zvierat, majetok alebo životné prostredie.
Pásma požiaru:
- pásmo horenia – prebieha bezprostredne horenie horľavej látky, je ohraničené povrchom plameňa
a povrchom látky, ktorá horí (plyny do 1350 C, kvapaliny do 1300 C, pevné látky do 3000 C. - pásme tepelného účinku – priestor, v ktorom sa horľavá látka pripravuje na proces horenia, pôsobí
tu tepelný účinok – horľavá látka sa zohrieva až do zapálenia, šíri sa do okolia, ohrozuje ľudí,
vznikajú popáleniny, tepelné šoky) - pásmo zadymenia – priestor, ktorý je zadymený splodinami horenia, znižuje viditeľnosť, vznikajú
splodiny horenia ako oxid uhoľnatý, oxid uhličitý, kianovodík, chlorovodík, sírovodík.
Základné javy, ktoré sa vyskytujú počas požiaru sú vznik tepla a svetla, vznik splodín, vznik plynov.
Fázy rozvoja požiaru horľavých látok triedy A
- fáza vznik požiaru – rozohrievanie, do 10 minút sa oheň šíri pomaly, po 10 minútach sa rozhorí a
rýchlo sa rozširuje, nárast teploty - fáza rozhorievanie – prudké šírenie ohňa, zvyšovanie teploty
- fáza úplné rozvinutie požiaru – horí celá miestnosť, teplota kulminuje
- fáza dohorievanie – znižovanie teploty, plochy horenia
Požiadavky protipožiarnej stavby sú nosnosť a stabilita, zabezpečenie evakuácie osôb a zvierat, zabránenie šírenia požiaru a dymu, odvod splodín horenia, rýchly a účinný zásah hasičov.
Požiarny úsek je budova, alebo časť budovy, ktorá je oddelená od jej ostatných častí, alebo inej stavby požiarnou deliacou konštrukciou alebo odstupovou vzdialenosťou.
Rozhodujúce vlastnosti stavebných materiálov z hľadiska požiarnej bezpečnosti sú reakcia na oheň a výhrevnosť.
Horľavosť stavebného materiálu sa vyjadruje v stupňoch horľavosti, ktorý sa určuje podľa STN 730861 vyhláška č. 94/2004 Z. z.
Stavebné materiály sa z hľadiska horľavosti zatrieďujú do týchto stupňov horľavosti:
A – nehorľavé
B – neľahko horľavé
C1 – ťažko horľavé
C2 – stredne horľavé
C3 – ľahko horľavé
Požiarna odolnosť stavebných konštrukcií je schopnosť konštrukcie odolávať účinkom požiaru aby nedošlo k porušeniu jej funkcie.
R – nosnosť a stabilita
E – celistvosť
I – tepelná izolácia
W – izolácia riadená radiáciou
S – obmedzenie prieniku dymu
Časy, za ktoré musí konštrukcia udržať bez porušenia funkcie sú 15, 30, 45, 60, 90 120, 180, 240 minút.
Konštrukčné prvky sa podľa ich vplyvu na intenzitu požiaru členia na konštrukčné prvky typu.
D1 – nehorľavé, nezvyšujú intenzitu požiaru
D2 – neľahko horľavé, ich základ nezvyšuje intenzitu požiaru
D3 – horľavé, zvyšuje intenzitu požiaru
Lineárne šírenie požiaru je vzdialenosť, za ktorú sa požiar rozšíri za jednotku času metre/minútu.
Stavba sa člení na požiarne úseky – vyhláška MN SR č. 94/2004.
Požiarne deliace konštrukcie musia mať určitú požiarnu odolnosť, ktorá musí vyhovovať daným normám a predpisom. Druhy požiarnych deliacich konštrukcií sú požiarne steny, požiarne stropy, požiarne pásy, požiarne uzávery, schodiská, šachty…
Obvodová stena zabezpečuje stabilitu stavby alebo jej časti a požiarny pás musia z vnútornej strany stavby spĺňať požiadavky na požiarnu odolnosť a druh konštrukčného prvku podľa požiarneho rizika požiarneho úseku, ktorý ohraničuje. Požiarny pás je časť obvodovej steny, ktorá bráni šíreniu požiaru v zvislom smere alebo vo vodorovnom smere do vedľajšieho požiarneho úseku.
Požiarne uzávery ( požiarne dvere, požiarne okná, požiarne klapky) sa musia automaticky uzatvárať po každom otvorení alebo pri vzniku požiaru, to neplatí na vstupné dvere do bytu a na požiarny uzáver v strope, ktorým sa prestupuje len pri oprave a kontrole technického zariadenia alebo technologického zariadenia.
Požiarne uzávery sa podľa odolnosti šírenia tepla a prieniku dymu členia na:
typ EI – brániaci šíreniu tepla
typ EW – obmedzujúci šíreniu tepla
typ S – tesný proti prieniku dymu.
Zvyšujú požiarnu odolnosť, stabilitu, pevnosť a funkčnosť stavby pri kritických situáciách
Úniková cesta je trvalo voľná komunikácia alebo priestor v stavbe alebo na nej, ktorá umožňuje bezpečnú evakuáciu osôb zo stavby alebo z požiarneho úseku ohrozeného požiarom na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom.
Únikové cesty podľa stupňa ochrany delíme na nechránená úniková cesta – je cesta, ktorá nie je ochránená proti účinkom požiaru a ktorá vedie z požiarneho úseku k východu zo stavby na voľne priestranstvo alebo k východu do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty.
Čiastočne chránená – je cesta, ktorá je v požiarnom úseku bez požiarneho rizika, alebo prechádza časťou požiarneho úseku, v ktorom nie sú prevádzkarne susedným úsekom, v ktorom nie sú prevádzkarne do skupín 6 alebo 7 vyhláška MV SR 94/2004 Z. z.
Chránená úniková cesta – je cesta, ktorá vedie k východu zo stavby na voľné priestranstvo, je oddelená od ostatných požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami a požiarnymi uzávermi, je vetraná a umožňuje bezpečný pohyb osôb.
Splnenie požiadaviek protipožiarne bezpečnosti stavby sa preukazuje projektovým riešením, ktoré zahrňuje najmä členenie stavby na požiarne úseky, určenie požiarneho rizika, určenie požiadaviek na konštrukcie stavby, zabezpečenie evakuácie osôb a zvierat, určenie požiadaviek na únikové cesty, určenie odstupových vzdialeností, určenie požiarnobezpečnostných opatrení, určenie zariadení na zásah.
Navrhovanie hydrantov mimo požiarne nebezpečný priestor je min 5 metrov a najviac 80m od stavieb, vzájomná vzdialenosť hydrantov najviac 160 metrov, rodinné domy a chaty, ktoré sú mimo požiarno nebezpečný priestor min 5 m najviac 20 metrov od stavby, vzájomná vzdialenosť najviac 400 metrov.
Vnútorný požiarny vodovod je vybavený hadicovým zariadením na prvý zásah pri hasení požiaru osobami, ktoré sa nachádzajú v stavbe, výtokom určeným na zásah hasičských jednotiek v stavbe.
Požiadavky na vodovod je hydrodynamický pretlak minimálne 0,2 MPa, svetlosť podľa typu a počtu hadicových zariadení, v stavbách s požiarnou výškou väčšou ako 30 metrov nehorľavé nezavodnené stúpacie potrubie, výtok na každom podlaží ukončený ventilom svetlosti 52 mm a na spodnej časti potrubia tlaková spojka B, spätná klapka a odvodňovací ventil.
Hydrantová skriňa je plne vybavená hadicovým zariadením, musí byť pripravená na
akcieschopnosť, uzamknutá musí mať zariadenie na odomknutie a označená bezpečnostnou značkou. Jej prevádzkovanie a skúšanie sa vykonáva pred spustením do prevádzky, jej kontrola je 1x 12 mesiacov. Kontroluje sa funkčnosť, vybavenosť a označenie. Zápis o výsledkoch a návrhy na odstránenie nedostatkom s lehotami.
